family

Dnes by som sa chcela zastaviť a podeliť sa so skúsenosťami z našich začiatkov prikrmovania.  Na začiatku bola mama, ktorá bola zmätená a nevedela ako vlastne začať s prvou tuhou stravou.  Ak aj vy ste natrafili na pediatričku, ktorá presné inštrukcie neposkytla, tak vám neostalo nič iné len surfovať, hľadať a dúfať, že si vyskladáte vlastný obraz o jedálničku a správnej strave maličkého budúceho všežravca :) Taaaak ale k veci... Moja prvá cesta zaviedla do obľúbeného pána Googla, ktorý mi na všetko odpovie. Našla som stránku www.prikrmy.sk. Táto stránka je skôr o receptoch, ktoré poskytnú veľmi dobrú inšpiráciu tak pre prvé pyré a kaše, ako aj pre obedíky neskôr. Nájdete aj zdravé zákusky či chrumkáče a papkanice do ruky. Viete používať indexy potravín, vyhľadávať podľa mesiacov, typu príkrmu. To, čo by potrebovalo osvieženie je širší popis, prečo čo zavádzame, ako často určitý druh potraviny papať, na čo dávať pozor pri nadmernej spotrebe, aké môžu byť vedľajšie úči

Od 1.6.2016 som dostala tri mená. Stále som ich totižto chcela mať. Páčili sa mi Emília, Žofka, Paulína..... No ja viac ako rok a pol vlastním najkrajšie meno, aké som kedy mohla dostať a nie je ani v kalendári :) Mama. Tá mama, ktorá priviedla na svet ďalšieho človiečika, na túto našu ooobrovskú zemeguľu a ktorej sa odvtedy zmenil život ale úúúplne :) Viaceré z nás premýšľajú a to som si istá, nad budúcnosťou našich detí, čo z nich bude, akí budú, starám sa dosť dobre, hrám sa  s ním tak ako mám, aby sa ono patrične rozvíjalo? Mám uspávať, či ho naučiť spať samého? alebo prečo vlastne už nezaspí sám.... Podobné témy zažívam z mesiaca na mesiac aj ja, preto som sa rozhodla, že prečo sa nepodeliť o skúsenosti, dojmy, pocity, aby som možno práve Tebe mamka urobila radosť z pocitu, že áno nie si sama, ktorá dúfa, že bobok čo najrýchlejšie zaspí a ty si vychutnávaš kávičku, a že nie si sama, keď sa bojíš, či je normálne dať ožužlať rožok, keď ešte nemá zuby, prípadne sa trápiť, že až !

Môžem už s istotou povedať, že keď môj syn dovŕšil 19.mesiac, tak to bol prvý okamih, kedy som si povedala: hm, my sme asi konečne na jednej vlne. Viete čo tým myslím.. hovorím o prvých vzájomných pohľadoch, ktoré si rozumejú bez reči,  o osôbke, ktorá vie prijímať a plniť želania a úlohy, o dôvere, že to zvládneme my dvaja a že som vlastne rada, že môžem byť mamou tohto chlapca nezbeda môjho... prečo to píšem.  Viem si predstaviť, že nie som sama, ktorá to takto cíti a očakáva, kedy si budeme konečne rozumieť, kedy sa pohráme, kedy budeme spolu niečo ozajstné robiť. Veríme, že raz to naozaj príde a naše dieťa bude naším partnerom na celý deň : ) nielen osôbka, ktorej slúžim. (to obsluhovanie ešte samozrejme ostane dlhšie :) ).   a potom znova raz sa to stane... neviem ako vy, ale som mama, ktorá neustále dačo chce, očakáva, číta, predvída a robí si plány, ktoré nevie dodržať a potom je frustrovaná. Prečítam si teóriu, nadchne ma to, šup idem zostrojiť výkres s priraďovačkami t